Národný park Serengeti je azda najznámejšou safari destináciou na svete. Našim cieľom je okrem bežných skupín zvierat vidieť tzv. “Veľkú migráciu”, čo je celoročný presun obrovského množstva zvierat v rámci Serengeti a okolitých parkov, ktoré hľadajú potravu a vodu. V januári by sa mali zvieratá nachádzať v južnej časti parku, pričom celoročne putujú až na sever do Kene a zasa naspäť v obrovskom kruhu. Poďme ale postupne… 

Do Tanzánie prilietame z Ugandy na letisko Kilimanjaro neďaleko mesta Arusha. Ak sa chystáte na safari do Serengeti, váš vstupný bod do krajiny je pravdepodobne práve tento. Pri pristávaní sa pozeráme na horu Kilimanjaro a obdivujeme jej tvar a výšku. Neskôr zisťujeme, že sa dívame na zlý kopec a skutočné Kilimanjaro je za ním ukryté v hmle a oblakoch. Good job. Máme za sebou pár dlhých dní a včerajšia nekonečná zápcha v Kampale nás zničila, sme preto radi, že ideme len kúsok autom do Arushe rovno na hotel. Izba, večera, bazén, posteľ. Na letisku nás víta Suleiman – náš sprievodca a vodič pre Tanzániu.

Serengeti leží severo-západne od letiska aj hotela a presunúť sa do tohto národného parku môžete lietadlom alebo autom. Lieta sa väčšinou drobnými lietadlami z Arushe na Seronera Airstrip a naspäť, avšak v rámci parku je viacero letísk. Let z Arushe na mini-letisko Seronera trvá asi 45 min. My sme však cestu do Serengeti absolvovali autom a naše ubytovanie sa nachádzalo v centrálnej časti parku. Suleiman nám hovorí, že cesta bude trvať asi 6h. Tento región je v porovnaní s Ugandou rozvinutejší, sú tu asfaltové cesty, obchody, reštaurácie. Nakúpime teda zásoby a vyrážame.

Po pár hodinách končí asfaltová cesta a my stúpame na okraj sopečného krátera Ngorongoro poľnou a veľmi hrbolatou cestou. Keď dorazíme na vrchol, naskytne sa nám nádherný výhľad do krátera, ktorý nie je zaplnený horninami, ale je plný života, rastlín, zvierat a dokonca v tejto oblasti žije pár ľudí. Mnoho turistov trávi v tomto kráteri čas a absolvuje safari, my sme však kvôli už plnému a bohatému programu do krátera nešli a výhľad nám stačil (ani to nebolo v pláne).

Pokračujeme ďalej a o ďalších pár hodín prichádzame k vstupu do Serengeti, azda najznámejšej safari lokality na svete. Cestujeme už asi 7 hodín a priznám sa, že nás cesta moc nebaví, pretože je poľná, plná kameňov a vytvorená buldozérom, takže je zvlnená po jeho pásoch a trasieme sa na sedačkách už niekoľko hodín. Čo nám pomáha sú nádherné výhľady naokolo a zvieratá – najmä zebry a žirafy. 

Prechádzame hranicu v parku a sme konečne tu. Na ubytovanie nás ešte čakajú asi 2 hodiny cesty, avšak vodič nám hovorí, že začíname safari a z hlavnej cesty odbočí na rozvetvenú trasu s cieľom nájsť zver. Jazdiť je povolené len po vyjazdených a vyznačených trasách, takže nie vždy je možné dostať sa úplne k zvieratám, avšak v parku ich je toľko, že o blízke strety naozaj nie je núdza. Zvierat je postupne viac a viac, najviac vidíme pakone. Po asi hodine cesty natrafíme na skaly, na ktorých oddychujú levy a v pozadí za nimi prichádza búrka, ktorú príroda doplnila o dúhu. S nadšením teda pozorujeme tento úkaz a sme v úžase.

Postupujeme, ale keďže už sme naozaj zničení z cesty, prosíme Suleimana, aby smeroval na ubytko. Pokračujeme ešte asi hodinu a pol a prichádzame k nášmu hotelu – Serengeti Serena Safari Lodge. 

Ubytovanie pozostáva s drobných bungalowov/chatiek na kopci s krásnym výhľadom a už teraz vidíme, že sa nám tu bude naozaj páčiť. Všetky ubytovania doteraz boli skôr pragmatické, základné a funkčné, nie pohodlné (nesťažujeme sa), avšak tu je vidieť, že Serengeti navštevuje mnoho turistov a región je trochu viac rozvinutý. Serena Lodge je nádherným a luxusným miestom, ponúka fantastickú reštauráciu, všetky možné hotelové služby, bazén a výhľad na Serengeti. Vítajú nás taktiež najmenšie antilopy na svete, ktoré voľne behajú po rezorte a majú názov Dik-dik. Vyzerajú skôr ako výsledok párenia zajaca a srnky (kto videl Shreka, vie, že aj takéto netradičné vzťahy existujú), avšak sú veľmi zlaté a hanblivé. 

Našim cieľom v Seregneti na ďalší deň je nájsť tzv. “Veľkú migráciu”, čo je celoročný postupný presun pakoní, zebier a iných zvierat za obživou. Presúvajú sa neustále a prechádzajú z Kene do Tanzánie a naspäť a ak chcete tento úkaz vidieť, je potrebné navštíviť konkrétny región podľa aktuálnej sezóny – podľa cyklu presunu zvierat. Nevieme presne, čo od toho čakať, osobne predpokladám, že jednoducho uvidíme veľký počet skupín zvierat. Vraj je zvieratá potrebné hľadať a aj keď je ich počet väčší, park je veľmi rozľahlý a nie je vždy jasné, kde sa nachádzajú. Je to zvláštne, lebo v parku sú strážcovia a safari autá sa medzi sebou dorozumievajú vysielačkou. Suleiman hovorí, že strážcovia parku neriešia, kde sa migrácia nachádza a keďže sa neustále presúva, počas noci sa ľahko “stratí z dohľadu”.

Keďže sme pri príchode do Serengeti žiadnu veľkú skupinu nestretli, druhý deň to hádam vyjde. Mýlim sa a počas celého dňa sme okrem “bežnej” zveri nestretli nič netradičné. Migráciu sme nenašli, čo nás mrzí, avšak videli sme hyeny, levy, slony, žirafy, pakone, opice, hrochy, krokodíly a iné živočíchy. Taktiež sme na jednom mieste dokonca vystúpili z auta a prešli sa po okolitých skalách, čo bolo príjemné pre končatiny, avšak čakali sme, kedy nás zoberie domov nejaký lev. Nestalo sa tak, užili sme si počasie a krásny výhľad zo skaly.

Zviera, ktoré sme taktiež chceli vidieť, je nosorožec. Dozvedáme sa, že ich presný počet nám naschvál neprezradia, ale že ich je v celom parku veľmi málo a museli by sme mať šťastie, že by sme vôbec boli na rovnakom mieste ako nosorožec a aby sme mali dobrý výhľad, musel by prísť k ceste, čo sa pravdepodobne nestane. Vraj nás strážcovia parku môžu zobrať priamo za nosorožcom, avšak a.) pôjdeme podľa GPS trackeru a b.) bude nás to stáť dosť peňazí. Takéto “skratky” sa nám nepáčia a odmietame. Nevadí, nosorožca uvidíme inokedy. Z tzv. “Veľkej päťky” zvierat (slon, nosorožec, byvol, lev a leopard – čo je skupina zvierat najťažšia na lov) sme videli okrem nosorožcov všetko (a ďaleko viac).

Počas tretieho dňa nám je podozrivé, že sme stále migráciu nenašli, ale Suleiman hovorí, že dostal informáciu, že by mala byť pri vchode do parku, ktorým sme prišli. Smerujeme teda asi hodinu a pol priamo tam a keď prichádzame na hranicu Serengeti, neveríme vlastným očiam. Zisťujeme, že Veľká migrácia nie je viacero stád, ale je to JEDNO GIGANTICKÉ STÁDO zvierat. Milióny kusov. Pakone a zebry. Všade, nekonečný počet, ktorý sa stráca v hmle ďaleko od nás na každý smer. Zastavujeme na kraji cesty a pozorujeme zvieratá a nemôžeme uveriť ich počtu, ktorý presne nie je známy, avšak zvierat by malo byť VIAC NEŽ DVA MILIÓNY. 

Vyjdeme na priľahlý kopec (autom), na ktorom je spomínaný vchod do parku a rozhliadame sa na všetky strany. Ani na jeden smer nevidím koniec stáda. Môj osobný tip je, že skupina zvierat má veľkosť 15×15 kilometrov (možno sa totálne mýlim) a po nejakom čase sa opäť vraciame medzi ne. Neboja sa nás, neriešia. Jediná vec, ktorá nám chýba, je pozorovať ich prechod cez rieku (“Great migration river crossing”), avšak počas tohto ročného obdobia to nie je možné, museli by sme prísť v inom čase a do iného regiónu. Neprekáža nám to.

Pomaly opúšťame zvieratá a mierime na ubytovanie. Niekto neďaleko asi krája cibuľu, lebo mi vlhnú oči. Túto skúsenosť jednoznačne radím medzi najlepšie záźitky v mojom živote a ak máte radi zvieratá alebo túžite po safari, neváhajte, zajednajte si exkurziu a naplánujte si celý výlet podľa Veľkej migrácie. Migračnú mapu nájdete ľahko online a taktiež vám radi poradia v akejkoľvek agentúre, ktorá v rámci Serengeti a Masai Mara v Keni organizuje safari.

Rozhodli sme sa predčasne ukončiť program dňa, pretože sme za posledné dni nakoniec videli a zažili omnoho viac než sme čakali, presúvame sa do rezortu a oddychujeme. Na druhý deň letíme zo Seronera do Arushe (vďaka bohu, že nejdeme autom) a síce je organizácia trochu mätúca a miestny pikolík sa nás snaží oklamať o doplatok za batožinu (chce, aby sme to poslali na účet jemu a nie aerolinky, vraj tu nemajú platobný terminál), dostávame sa onedlho naspäť do civilizácie. Aerolinke oznamujem meno zamestnanca a ukazujem screenshoty z konverzácie s ním a už aj robia poriadok. Za celý výlet sme mali s personálom výhradne pozitívne skúsenosti a záźitky boli fantastické, nechcem preto, aby im to všetkým jeden trulo kazil. 

Čaká nás už len jedna oddychová noc a let do Viedne. Po mojom výlete na Zanzibar som bol voči Tanzánií trochu skeptický, avšak všetko prebehlo v úplnom poriadku, služby boli vynikajúce a ľudia veľmi milí. Serengeti predčilo všetky naše očakávania a určite by malo byť na bucket liste každého človeka, ktorý sa nebojí vycestovať za hranice okresu. Ľudia, nebuďte doma, vonku čakajú krásne veci a Serengeti bola jedna z najkrajších, akú som zažil. A to ich nebolo málo. Pozorujte krásy sveta, najmä tie nečakané a zmení vás to. K lepšiemu. Vnímajte, čo pred sebou vidíte a noste spomienky so sebou – nikto vám ich nezoberie. Kašlite na ZOO a podobné atrakcie, ak máte radi zvieratá, navštívte ich tým správnym spôsobom – vo voľnej prírode.

Celú galériu z Afriky nájdete tu: GALÉRIA