Na Faerské ostrovy prichádzame so Sonkou na pár dní pri ceste ďalej na sever. Pristávame na drobnom letisku “Vágar” a vedľa terminálu nachádzame drobnú budovu, v ktorej sídla očividne všetky požičovne áut. Pristupujeme k okienku našej požičovne (rentyourcar.fo), hovorím číslo rezervácie, dostávame mobilný router na cesty a kľúče a po asi 1 minúte už hľadáme na parkovisku auto. Zatiaľ určite najrýchlejšie odbavenie v živote. Žiadne formuláre, žiadne rady, vysvetlovačky a zbytočné detaily. Vopred sme si zaplatili aj paušál na prejazd tunelmi, ktorý platí na všetky okrem toho najdlhšieho, v ktorom je aj kruhový objazd.

Keďže máme auto, Faerské ostrovy sú malé a je málo hodín, presúvame sa hneď do hlavného mesta “Tórshavn”, ktoré je vzdialené asi 40 minút cesty. Ubytujeme sa v hoteli, trochu refresh, drobný nákup a obed. Na dnes sme už nemali žiadny plán, ale keďže sú miestne vzdialenosti krátke a máme dostatok priestoru, vydávame sa k známemu jazeru “Sørvágsvatn”. Cestou pozorujeme veľmi peknú prírodu, kone a nekonečný počet oviec, ktoré očividne voľne behajú po krajine. Na ovce nás upozorňoval Google, dopravné značky aj pracovník v požičovni áut. Na ostrovoch ich je približne 70 000, čo je o dosť viac, než obyvateľov. Plotov tu je málo a ovce behajú okrem kopcov a lúk aj po ceste a áut sa moc neboja, na druhú stranu celkom rešpektujú premávku a cez cestu len prechádzajú z jednej pastviny na druhú.

Je zamračené, fučí a popri ceste je množstvo jazier a ešte viac vodopádov. Občas prechádzame cez nejaké malé mestečko a vidíme známe domy s trávou na streche. “Sørvágsvatn” je hneď vedľa letiska a uvedomujeme si, že sme sem mohli ísť rovno po pristátí, jedinou prekážkou bolo oblečenie hlboko v kufri. Nasledujeme Google Maps a onedlho sme na drobnom turistickom parkovisku pri tomto jazere. V malej drevenej chatke platíme vstupné na turistický chodník a pokračujeme pešo asi 2,5km k vysokým útesom na konci. Fučí a jemne prší, nič hrozné. Na konci trasy sa však blížime k vyhliadke a vietor vo viac otvorenom priestore svoju silu znásobil asi 100x a miestami si dávame pozor, aby nás neodfúklo z útesu do mora.

Útes s vyhliadkou sa volá “Trælanípa”, je kolmý a vysoký viac než 140 metrov, takže pád dolu by sme asi neprežili. Z útesu je vidieť takmer celé jazero, ktoré je známe tým, že sa týči nad morom a priamo nad ním je letecký koridor, ktorým pristávajú aj odlietajú lietadlá z letiska. Pohľad je to veľmi pekný a netradičný, pri útesoch sa jazero vylieva a cez kaskádový vodopád tečie do mora. Trávime tu asi hodinu a pomaly sa vraciame rovnakou trasou k autu. Turistov je tu zopár, spoločnosť nám robia opäť ovce. Hotel, večera, posteľ.

Na druhý deň ideme hneď ráno do dedinky “Gasadalur”, ktorá sa nachádza na západnej časti Faerských ostrovov a je známa svojim vodopádom, ktorý naberá vodu z okolitých kopcov a padá rovno do mora. “Gasadalur” je na konci cesty, takmer odrezaná od sveta, ďaleko od nej nie je vôbec nič a aby ste sa sem dostali, musíte prejsť tunelom popod horu. Domov je tu zopár, na mape vidíme aj ubytovanie a jednu kaviareň, tieto veci nás však nezaujímajú. Pred dedinkou si dávame krátku prechádzku a ideme na miesto, odkiaľ je na vodopád najkrajší výhľad. Je to tu naozaj pekné, osobne sa mi páči, že je dedinka naozaj na konci sveta a je tu množstvo zelene.

Cestou naspäť vidíme pri ceste typické severské kravy s ofinami, zopár čiernych pláží a v diaľke strmé útesy. Začíname si uvedomovať, že na Faerských ostrovoch nie sú žiadne stromy a celá krajina vyzerá v podstate úplne rovnako. Sú tu síce drobné variácie reliéfu a každá z dediniek a miest je iná, avšak celkovo sa presúvame úplne homogénnym prostredím, čo je trochu škoda.

Pokračujeme naspäť na hlavný a najväčší ostrov “Streymoy”, mierime do dedinky „Saksun“, ktorá je známa krásnym starým kostolom, domčekmi s trávou na streche, krásnymi vodopádmi a je položená nad modrou lagúnou uprostred krásnej doliny. Z dedinky je možné sa po zaparkovaní prejsť dolu k lagúne (je potrebné zaplatiť vstupné) a prejsť až na pobrežie. Je tu drobný skanzen, kde vám urobia aj nejaký ten teplý nápoj.

Polka dňa ešte pred nami, pokračujeme k mestečku “Klaksvík”, cestou si dávame obed a stojíme na pár zaujímavých miestach, napríklad pri vodopáde “Fossá”. Onedlho sme v Klaksvíku a autom sa nám po poľnej ceste podarí vyjsť až na vrchné parkovisko pod kopcom “Klakkur”, kde je pekná vyhliadka. Prechádzka do kopca trvá z parkoviska asi 30 minút a z vrcholu je krásny výhľad na okolité fjordy a lososové farmy. Jediná vec, ktorá nás opäť mrzí, tak krajina je tu rovnaká ako na každom mieste predtým. Scenéria je krásna, ale už neprekvapuje.

Vraciame sa naspäť do hlavného mesta na hotel, za jeden deň sme videli takmer celé Faerské ostrovy a konečne ideme trasou, na ktorej je nový tunel “Eysturoyartunnilin”, ktorý má viac než 10 kilometrov a v jednej z častí za rozvetvuje kruhovým objazdom pod morom na 3 cesty. Google hovorí, že jeden prejazd stojí niečo cez 20 EUR, ale ak si dobre pamätám, platil som takmer 40 EUR za jeden smer (možno sa mýlim). Večera a ležíme na izbe. Zisťujeme, že sme tu dva dni a v podstate sme videli “všetko”. Áno, Faerské ostrovy majú ešte ďalšie zaujímavé miesta, avšak sú až príliš podobné tým, ktoré sme už videli. Okrem toho nemáme záujem cestovať loďou na iné ostrovy. Ak by sme naozaj nemali čo robiť, aspoň na izbe načerpáme sily na návštevu ďalších severnejších destinácií, kam smerujeme.

Tretí deň doobeda trávime v Tórshavne, ideme pešo z hotela do centra a obzeráme staré centrum a prístav. V starej časti mesta sú krásne červené drevené domčeky s trávou na streche a zisťujeme, že tu sídli miestny premiér, parlament a ministri. Taktiež je v úplnom centre zopár domčekov, kde ľudia normálne žijú, pričom táto časť vyzerá ako z rozprávky. Ceduľou nás žiadajú, aby sme im nenazerali do okien, čo rešpektujeme. 

Neskôr sa ešte presúvame pár kilometrov na západ do dedinky “Kirkjubøur”, ktorá je opäť na konci cesty a sú tu ruiny starej katedrály “Magnus Cathedral” zo 14. storočia, je tu starý kostol, v ktorom akurát prebieha omša (nerušíme miestnych) a starý dom, ktorý slúži ako múzeum za dobrovoľné vstupné. Opäť množstvo domčekov s trávou na streche. Táto tráva je stavebný prvok, ktorý na Faerských ostrovoch používajú už približne 1000 rokov a poskytuje ochranu pred dažďom a tepelnú izoláciu (a vyzerá cool :D).

Ďalší program nás už nečaká, na druhý deň odlietame severnejšie. Výhoda Faerských ostrovov je, že sú relatívne blízko, sú malé a ľahko sa dostanete na väčšinu želaných miest – ak si prenajmete auto. Ak chcete chodiť autobusmi, možné to je, ale vôbec to neodporúčam a myslím, že čakaním na autobus strávite príliš veľa času, čo vás nakoniec bude stáť množstvo peňazí. Faerské ostrovy sú totiž z môjho pohľadu extrémne drahé bez ohľadu na službu alebo lokalitu. Počas hlavnej sezóny je to určite horšie, avšak všeobecne sú tu ceny porovnateľné s Islandom. Hotel bol určite extrémne drahý, aspoň za auto si pýtali rozumnú sumu a nikto nás nešikanoval pri preberaní ani vracaní vozidla (kľúče som hodil do schránky a vybavené). Taktiež je škoda, že je celá krajina naozaj úplne rovnaká a ak ste videli časť Faerských ostrovov, videli ste ich celé. Je možné, že keby tu boli napríklad lesy, vnímali by sme to inak, avšak aj s odstupom času mám pocit, že túto krajinu stačí navštíviť na 2-3 dni, vidieť, čo chcete vidieť a pobrať sa buď ďalej na Island alebo naspäť domov s ušetrenými peniazmi. Bolo tu síce krásne, ale naozaj takáto krátka doba stačí. Po návšteve Islandu odporúčam každému radšej navštíviť rovno Island a jeho južné pobrežie na pár dní. Rozpočet na to potrebujete podobný a uvidíte toho omnoho viac. Viac sa dozviete v článku o Islande.