Keďže severných krajín som za posledné roky zopár navštívil, ale s výnimkou Kanady vždy v lete, polárnu žiaru som doteraz nikde nezahliadol, čo už bolo treba urýchlene napraviť. Mal som podozrenie, že na takýto výlet by sa pridalo viac ľudí, hodil som teda ponuku na Instagram a v podstate do 24h sa celá kapacita naplnila. V marci 2024 sme teda leteli.

Ak chcete žiaru vidieť na vlastné oči, musíte sa premiestniť do južných (aurora australis) alebo severných (aurora borealis) polárnych oblastí. Keďže na južnej pologuli nie je v týchto zemepisných šírkach takmer žiadna pevnina a cestovať na Antarktídu počas polárnej noci nie je úplne praktické, ostáva vám vydať sa “len” na sever. Ak cestujete zo Slovenska, tak najracionálnejšou voľbou je sever Škandinávie za polárnym kruhom, konkrétne sever Fínska alebo Nórska – Laponsko. Pre náš výlet sme zvolili ako hlavnú základňu nórske mesto Tromsø, ktoré je populárnou destináciou pre ľudí hľadajúcich “severné svetlá”.

Prečo vidieť polárnu žiaru práve v polárnych oblastiach a čo to vlastne je (v jednoduchosti)? Slnko neustále ostreľuje všetko naokolo rôznymi časticami – vrátane našej planéty (solárny vietor, “CME” – Coronal Mass Ejections). Zem má svoje magnetické pole, ktoré nás chráni a zároveň usmerňuje tieto častice rôznym spôsobom, pričom práve v polárnych oblastiach sú celkové podmienky pre túto interakciu ideálne tak, že sú tieto častice zo Slnka smerované k povrchu Zeme cez atmosféru veľkou rýchlosťou. V atmosfére narážajú do jednotlivých plynov a výsledkom je uvoľnená energia vo forme svetla. Zelená farba aurory je najznámejšia a je spôsobená stretom častíc s kyslíkom, modrá a fialová aurora je spôsobená stretom s dusíkom. Polárnu žiaru teda môžete najčastejšie vidieť v určitej kruhovej oblasti nižšie od severného pólu alebo vyššie od južného.

Tromsø sa nachádza za polárnym kruhom a počas leta tu majú dni, kedy Slnko vôbec nezapadá a naopak počas zimy určitú dobu vôbec nevychádza. Cestujeme v čase medzi týmito obdobiami, takže sa nás polárna noc alebo deň netýkajú. Výlet začína veselo, pretože kvôli štrajkom v Nemecku nám bol zrušený let cca 15 hodín pred odletom, tak urputne zháňam náhradné vhodné letenky, ktoré napriek tomu, že Tromsø nie je príliš ďaleko, takmer neexistujú a dostať sa sem nedá každý deň a často ani priamo z Viedne. Po pár hodinách trápenia a komunikácie s aerolinkami máme kúpené letenky z Prahy (pôvodný plán bol Viedeň) a trepeme sa cez noc na Ružyne. Následne 3 krátke lety, ale dorazili sme, dokonca s batožinou. Oh yeah…

Po pristátí si vyzdvihneme prenajatú dodávku, ktorú nám vymenili kvôli nehode za 2 SUV. V severských krajinách je často prebratie auta jednoduché a rýchle, odovzdanie ešte jednoduchšie, o pár minút fičíme na hotel. Ceny áut sa pohybujú v rozmedzí 100-300 EUR na deň a za 9-miestnu dodávku si vedia miestni junáci vypýtať aj 1200+ EUR na deň, čo je extrém, samozrejme občas nájdete požičovňu s normálnymi cenami za 200 EUR deň. Tromsø je relatívne malé, má cez 70 000 obyvateľov a cesta z Letiska do mesta trvá len pár minút. Hotel sa nachádza v centre, cena nie je príliš vysoká, avšak neponúka raňajkový bufet, pretože turisti sa často vracajú neskoro v noci a dlhšie spia alebo odchádzajú hneď ráno za rôznymi aktivitami. Cena ubytovania je určite vyššia, než je štandard, horšia je cena stravy a suvenírov :). Po ubytovaní ideme na večeru, prekvapený som, že sa objednáva a rovno platí na bare a jedlo donesú až potom. Reštaurácií, barov, obchodov a inej vybavenosti tu je viac než dosť a keďže centrum nie je zrovna veľké, všetko je tu v pešej vzdialenosti. Čo tu chýba, je parkovanie pri hoteli alebo všeobecne nejaké neplatené parkovisko. Zaujímavo vymyslené je parkovanie v centre, kde je pod mestom vybudovaný väčší tunelový komplex, ktorý slúži ako veľký parkovací dom – zrejme ako pozostatok bunkrov z druhej svetovej vojny.

Prvý večer sa po jedle presúvame na miestnu lanovku “Fjellheisen”, ktorá nás vyvezie na večernú vyhliadku nad mestom. Obojsmerný lístok stojí cca 38 EUR, cesta lanovkou je krátka a vyhliadka je vo výške cca 420 m.n.m. V hornej stanici sa nachádza aj reštaurácia, tú vynechávame. Nočné Tromsø pôsobí podľa mňa veľmi pekne, avšak po krátkej chvíli sa nad nami otvára obloha a nastupuje svetelná show polárnej žiary. Žiara je dosť silná, typickú zelenú farbu je vidieť voľným okom. Obavy z toho, či sa nám podarí žiaru počas výletu zazrieť, sa teda rýchlo rozplynuli a asi hodinu si užívame pohľad na oblohu. Neskôr lanovkou dolu, na hotel, (čosi vypiť a) spať.

Okolie ponúka množstvo aktivít a výletov v závislosti od vašich preferencií – plavby za veľrybami, psie alebo sobie záprahy, kajakovanie, turistiku… Na druhý deň nás ráno čakajú práve kajaky a presúvame sa kúsok od mesta, kde sa stretávame s miestnym šuhajom Rune, ktorý nás berie na drobnú exkurziu na vodu. Vo väčšom vyhrievanom stane každý z nás dostáva suchý oblek, rukavice a zateplenú vodotesnú obuv do kajaku. Suchý oblek slúži ako ochrana proti vode aj pri prevrátení na vode a značne bráni tomu, aby sa vám na telo a oblečenie dostalo príliš veľa vody pri takejto udalosti. Do takéhoto obleku sa trochu horšie navlieka, avšak po chvíli sa nám podarí vybrať z neho všetky zabudnuté vešiaky, obliecť sa a presunúť k vode. Je nás 8, v kajakoch ideme vo dvojiciach. Dostávame krátku inštruktáž, nastavujeme dĺžku pedálov, ktorými zadný pasažier kormidluje kajak. Prejde pár minút a sme na vode. Keďže väčšina skupiny je na kajaku prvýkrát, chvíľu si zvykáme a následne pokračujeme pomaly (asi 2,5h) okolo drobného ostrova Håkøya. Cestou vidíme jedného tuleňa, vrak lode z druhej svetovej, kajakujeme cez jemný povrchový ľad. Na konci výletu sa na pevnine zohrievame pri ohni pomocou horúcej čokolády a ideme naspäť na hotel, poobede naháňame žiaru, už intenzívnejším spôsobom.

Polárnu žiaru môžete vidieť aj na vlastnú päsť, avšak odporúčam si radšej najať miestnu agentúru alebo sprievodcu, ktorého úlohou bude vás dopraviť na miesto, kde je vysoká šanca uzrieť auroru a zároveň sa o vás postarať. 

Výhody prenájmu sprievodcu z agentúry:

• zabezpečí dopravu z hotela až na miesto a naspäť
• je súčasťou miestnej komunity, ktorá sa informuje o predpovediach počasia a výskyte aurory
• nájde na mieste určenia vhodné miesto, kde “rozložíte kemp”
• postará sa o občerstvenie, jedlo a oheň
• poskytne vám veľmi teplé polárne obleky, aby vám nebola zima
• je v prípade potreby k dispozícii na akúkoľvek relevantnú pomoc
• pomôže s fotením, odpovie na prípadné otázky

Lov na auroru začína po západe slnka a 17:30 prichádza náš sprievodca na dodávke, predstaví sa ako Daniel a hovorí na nás rodným jazykom spod Tatier. Príjemné prekvapenie. Polovica osadenstva nasadá do dodávky, druhá ide prenajatým autom, kvôli pohodliu a batožine, pretože dodávka je takmer plná vecí aj bez nás. Bavíme sa o lokalite, vyzerá to, že musíme ísť až na hranice s Fínskom, pretože tam sa má niekedy večer otvoriť obloha. Pri výprave za žiarou nikdy presne neviete, koľko budete preč, preto je dôležité sa poriadne obliecť, nič si nezabudnúť a počítať s tým, že ak odchádzate o 17:30, môžete sa na hotel vrátiť aj o 3 ráno. Vyrážame teda smerom na fínske hranice a cesta na miesto trvá cca 2,5 hodiny, cestou stojíme na pumpe kvôli občerstveniu.

Neďaleko fínskej hranice (a vlastne aj švédskej) nájde Daniel drobné odpočívadlo, ktorých tu je neúrekom, na ňom zaparkujeme a rozložíme sa. Dostávame polárne obleky, drobné rybárske stoličky, zakladá oheň. Postupne nám pripravuje jedlo a občerstvenie a predpovedá aktivitu na nebi. Z auta vyberá dve sobie kožušiny, na ktorých je možné ležať aj na zemi a človeku stále nie je zima. Ponúka nám sobí guláš a losiu salámu, nehovoríme nie. Spolu s čerstvým chlebom a atmosférou tejto lokality sa jedná o veľmi príjemný zážitok. Taktiež dostávame vanilkový koláčik ako dezert. Jediný mínus je francúzsky mikrobus, ktorý zastavil na rovnakom mieste a nie sme tu teda úplne sami. Sacrebleu… Keďže sme blízko cesty, odbehnem kúsok pod kopec, aby ma nerušili občasné svetlá áut a venujem sa foteniu oblohy. Postupne sú oblaky redšie a my vidíme na oblohe aktivitu, ktorá sa z hodiny na hodinu zosiluje. Pomedzi to jeme, pijeme horúcu čokoládu alebo kávu, fotíme sa. Aurora sa objavuje a je celkom silná, tancuje na všetky smery a v každom momente, keď sa oblaky otvoria, ju je nádherne vidieť. Čarovné. Cieľ splnený, dokonca nad očakávania a vesmír na nás žiari v podstate niekoľko hodín. Stíhame fotky a aj pozorovanie voľným okom. Na záver je aurora naozaj intenzívna a ukazuje svoju tzv. “korunu” priamo nad nami. Krása. Balíme sa, ideme naspäť na hotel a spať. Prichádzame okolo pol druhej.

Druhý deň doobeda nás čaká návšteva jednej z miestnych fariem Laponcov, kde navštevujeme veľké stádo sobov, ktorých Laponci domestikovali a chovajú ich na mäso a kožušiny. Laponsko je oblasť, ktorá prechádza severným Švédskom, Fínskom, Nórskom a aj Ruskom a množstvo Laponcov stále žije tradičnejším spôsobom života a vlastní obrovské oblasti pozemkov. Stretávame tu Čecha Petra, ktorý si našu skupinku s pár ďalšími ľuďmi berie bokom a dáva základné inštrukcie. V prvej časti dostávame do ruky kýbliky s krmivom pre sobov a kŕmime ich. Samozrejme sa neboja, skôr sa o jedlo bijú a utekajú za nami. Neskôr si obúvame snehule a vydávame sa na krátku túru po okolí s peknými výhľadmi na more a štíty, ktoré sa z neho týčia. Tí odvážnejší z nás sa zapájajú do krátkeho organizovaného šprintu na snehuliach, avšak polovica padá na hubu. Na konci túry nás opäť čaká horúca čokoláda a pohľad na soby. Odchádzame na obed a poobede na svetlá. 

17:30 opäť prichádza Daniel (človek) a hovorí, že musíme znovu smer Fínsko, dokonca pravdepodobne prekročiť hranicu. Čo už, vyrážame rovnakou cestou, avšak cestujeme až 3h a dostávame sa do Fínska, kde je menej civilizácie, ale viac ľudí pozorujúcich svetlá. Daniel opäť našiel vhodné miesto, kde sa rozložíme vrátane oblekov, stoličiek, jedla a kožušín. Opäť nás kŕmi, rizoto, dezert, káva, čokoláda. Opäť neďaleko nás zastavuje autobus s nejakou premotivovanou sprievodkyňou, ktorá je unesená úplne zo všetkého vrátane elektrických káblov pri ceste, ale aspoň sa s nami nechce nikto z druhej skupiny rozprávať a zbližovať. Dnes trvá dlhšie, kým sa obloha otvorí a aurora začne pracovať, avšak neskôr sa objavuje a postupne silnie až do magických tvarov a tanca priamo nad nami. Na mieste sme niekoľko hodín a opäť stíhame fotiť, pozorovať, ležať, jesť a aj sa zasmiať. Na konci sa balíme, nasadáme do áut a vyrážame do Tromsø. Na hotel prichádzame až o pol 4 ráno, ale celý výlet stál samozrejme za to. Lúčime sa s Danielom a môžem povedať, že jeho služby v Tromsø odporúčam každému. Ak by niekto mal záujem o podobný výlet, jeho web je tu: https://flexitour.no/

Cena jedného takéhoto súkromného výjazdu so všetkým spomenutým je pre privátnu skupinu 8 ľudí na úrovni cca 1250 EUR. Ak vás je menej, je samozrejme možné pripojiť sa k inej skupine, detaily si dokážete dohodnúť priamo s agentúrou.

Na druhý deň ráno sa už len balíme, niektorí z nás sa ešte motajú centrom mesta alebo obchodmi so suvenírmi. Check out, tankujeme (benzín cez 2 EUR/liter, ptfuj), vraciame autá na letisku a čakáme na odlet. Rozjímame nad poslednými dňami a vyzerá, že sme spokojní a ani nás príliš nerozhodí, že polovici z nás stratili počas prestupov batožinu a pošlú nám ju až za 2-3 dni kuriérom.

ZÁVER

Svet je krásny a na tomto výlete sa nám to potvrdilo. Tromsø má svoje severské čaro, ktoré dopĺňajú typické červené drevené domčeky, more, sneh a kopce. Ľudia sú milí a nájdete tu všetko vrátane dobrého jedla.

Samotná polárna žiara je krásnym vesmírnym divadlom a celá cesta za ňou, kempovanie na odľahlom mieste, oheň a správni ľudia okolo vám celú atmosféru dokážu ešte umocniť na nadpozemský zážitok. Dovolím si tvrdiť, že toto je náš prípad a napriek tomu, že sme tu strávili len pár dní, bol výlet veľmi intenzívny, očarujúci a nevšedný. Príjemným veciam treba ísť oproti, nikdy to neoľutujete, práve naopak. Neseďte doma, choďte niekam a zoberte si zo sebou správnu spoločnosť. Ako odkazuje Christopher McCandless – “Happiness only real when shared”.