Do Chile som sa vybral bez nejakého konkrétneho plánu a pôvodne som mal ísť s kamarátom, ktorý sa ale rozhodol ostať doma a tak som sa vybral do Južnej Ameriky na 5 týždňov sám. Chcel som vidieť viac krajín, ale presný itinerár som nemal. Zvažoval som prenájom auta na juhu Chile s tým, že sa vrátim postupne na sever cez Patagóniu, tento nápad som ale zavrhol kvôli rozpočtu a záujmu aj o iné krajiny. Nejako to operatívne vyriešim, hovorím si. Btw ospravedlňujem sa za kvalitu fotiek v tomto článku, fotil som to na ekvivalent hriankovača a bez rozmyslu.

Vstupným bodom do Južnej Ameriky je pre mňa po krátkom nezaujímavom prestupe v Atlante “Santiago de Chile”, kde mám pár dní na to, aby som sa trochu spamätal. Ubytujem sa, spoznávam mesto, bojujem ako vždy s jet lagom. Santiago pôsobí farebne, keďže množstvo budov má na sebe veľké maľby, ľudia sú milí a vidím kontrast medzi chudobnejšími časťami a modernými budovami a nákupnými centrami. 

Kvôli výhľadu sa vyveziem na vrchol budovy “Costanera”, ktorá je so svojou výškou 300 metrov najvyššou budovou v Južnej Amerike. Rád by som sa pozrel na okolité Andy, ktoré sa týčia nad mestom, avšak kvôli smogu ich nie je vidieť. Škoda, ale nevadí, onedlho pôjdem bližšie. Neďaleko sa nachádza lanovka, ktorá ma vyvezie na blízky kopec, odkiaľ je na celé mesto pekný výhľad, dávam zmrzlinu a obed.

Jednou z hlavných atrakcií v Chile a v celej Patagónii je národný park Torres Del Paine, ktorý sa nachádza na juhu krajiny a teda na úplnom juhu celej Južnej Ameriky a patrí medzi jednu z najvyhľadávanejších lokalít turistov z celého sveta, ktorí majú radi hory, turistiku a prírodu. Pôvodne som si myslel, že bude možné sa niekde pri tomto parku ubytovať a prespávať a každý deň chodiť niekam na drobnú túru – rovnako ako napríklad v Tatrách, kde sa môžete ubytovať Lomnici a každý deň vidieť iný kúsok regiónu. Tu takáto možnosť nie je, čo som neskôr zistil, medzitým som však už pôvodný plán zmenil.

Letím zo Santiaga do Punta Arenas, let trvá 4 hodiny a celý čas letíme ponad epické Andy s krásnymi výhľadmi z okna. Pred pristátím dokonca letíme priamo ponad Torres del Paine a z lietadla je vidieť konkrétne miesta, ktoré chcem navštíviť. Punta Arenas je pochmúrne mesto, ktoré slúži ako východzí bod pre ľudí cestujúcich do Torres del Paine alebo napríklad na Antarktídu letecky (viď. článok o Antarktíde na tomto webe). Žije tu viac než 100 000 ľudí a myslel som si, že tu budem mať čo robiť pár dní, tak som si rezervoval ubytovanie na 3 noci, čo bola nakoniec celkom chyba. Určite je zaujímavé byť v takejto odľahlej časti sveta, avšak toto mesto naozaj slúži len na “prestup” a reálne tu nie je čo robiť. Veľa budov vyzerá opustených, je tu zopár reštaurácií a obchodov, drobné námestie a centrum, okolie pôsobí industriálne. Aj tu má množstvo budov na sebe maľby, more je nehostinné a vo vode sú vraky lodí. Čo si človek ale všimne ako prvé je neskutočne silný vietor. Fučí tu neustále a obrovskou silou, takže kráčať po meste niekedy nie je úplne jednoduché. Rezervujem si aspoň drobný výlet loďou na “Isla Magdalena”, čo je neďaleký malý ostrovček, kam migrujú počas sezóny tučniaky. Je ich tu veľmi veľa, neboja sa, tackajú sa pomedzi nás, aj keď máme zakázané sa ich dotýkať, kŕmiť ich a podobne.

Čo sa týka samotného Torres del Paine, ľudia sem najčastejšie chodia prejsť dve trasy – jedna sa nazýva “O” a druhá “W”. “O trek” je okruh hlavnou časťou parku, ktorý je určený pre náročnejších turistov, je dlhý približne 110km a zvyčajne je potrebné si so sebou niesť vlastné jedlo, stan a spacák, aj keď niečo je možné si prenajať alebo zabezpečiť priamo v parku. “W trek” je kratší, má niečo cez 70 kilometrov a túto trasu volí väčšina turistov, pretože nie je tak náročná. Do parku sa musíte dostať cez oficiálny vstup a recepciu a musíte mať v niektorom z kempov rezervované miesto na noc, preto ak idete “na blink”, nemusia vás do parku pustiť. Torres del Paine je totiž od civilizácie vzdialený približne 100 kilometrov, je rozľahlý, prostredie môže byť celkom nehostinné a návštevníkov je teda potrebné organizovať. Miesto v kempoch si môžete rezervovať samostatne podľa vlastného uváženia, avšak ja som zvolil relatívne jednoduchší variant – množstvo webstránok ponúka jednoduché “balíčky” a ja som si bookol “W trek” na 4 noci, ktorý stojí cca 400 EUR a zahŕňa dopravu do Torres del Paine, ubytovanie v ubytovniach s posteľami a sprchou, teplé raňajky, bohatú večeru a aj obedový balíček na cestu na každý deň. Túto možnosť volí množstvo ďalších ľudí a doteraz si myslím, že je najrozumnejšia, ak nepreferujete hardcore týždňovú turistiku.

Z Punta Arenas sa teda autobusom presúvam do Puerto Natales, čo je neďaleké mestečko a z ktorého ma vezme autobus do Torres del Paine. V rámci balíčka máme presne stanovené ubytovanie na každú noc a po príchode do parku začíname večerou a prvou nocou na ubytovni vo východnej časti parku. Na druhý deň nás čaká prvý úsek “W treku” – návšteva “Mirador Las Torres”, čo je asi najznámejšie a jedno z najkrajších miest v parku – tyrkysové ľadovcové jazero, nad ktorým sa týčia tri skalnaté “veže”. Úsek nie je dlhý, má asi 13 kilometrov, avšak terén je kopcovitý a keďže som v tejto dobe ešte tučný fajčiar (česť jeho pamiatke) a naposledy som sa hýbal na strednej škole, moje telo túto záťaž nenesie ľahko. K lagúne však dorazím a miesto je naozaj nádherné, odporúčam ho všetkými desiatimi. Dokonca je možné si online zarezervovať jednodňový mini-zájazd, v rámci ktorého vás dovezú do parku, navštívite “Las Torres” a vrátite sa naspäť do civilizácie – ak nemáte záujem o viacdňovú turistiku. Prespávam v Refugio Chileno a spolu s ostatnými pokračujeme na druhý deň skoro ráno 11-kilometrovou trasou do ubytovne Refugio Los Cuernos, ktorá nesie názov nádherného dominantného masívu, popod ktorý kráčame. Z druhej strany máme nádherný výhľad na okolité ľadovcové jazerá. Trasa je celkom príjemná a nie je dlhá, takže sa neponáhľame a na ubytovňu dorazíme relatívne skoro. 

V parku Torres del Paine je množstvo ďalších ubytovní, hotelov a krásnych miest, ktoré je možné navštíviť – to už záleží od vašich preferencií a najmä rozpočtu, pretože niektoré hotely sa nehanbia vypýtať si za jednu noc 300-500 EUR alebo viac. Ak by ste chceli vidieť miesta mimo “O” alebo “W” trasy, Google vám určite pomôže alebo sa môžete spojiť s priamo s niektorým z hotelov, ktoré vám určite poradia. V parku sa často organizujú napríklad výlety s cieľom nájsť pumy alebo plavby loďkami popri ľadovcoch. 

Tretí úsek “W trek-u” je najnáročnejší, trasa má necelých 30 kilometrov a je kopcovitá. Vstávame o 6 a pokračujeme údolím až na “Mirador Británico”, odkiaľ sú ďalšie krásne výhľady. Cestou počujeme a vidíme padať lavínu, ktorá je hlasnejšia, než som čakal. Z tejto vyhliadky sa vraciame naspäť a pokračujeme až do kempu Refugio Paine Grande. Jediné, čo ma mrzí, tak žiadna z trás nevedie na hrebeň a na kopce sa dívame vždy zospodu, nikdy nevyjdeme na vrchol a nedívame sa dolu. Posledný deň máme čas približne do 14:00, kedy vyráža od kempu loď, ktorá nás dopraví k autobusu a následne naspäť do Puerto Natales. Vstávam teda okolo 5 a rýchlo sa snažím dostať na koniec úseku, ktorý sa nachádza neďaleko ľadovca “Grey” pri kempe “Refugio Vertice Grey”. Stihnem sa sem dostať včas a vidím svoj prvý autentický a poriadny ľadovec v živote, z ktorého sa ulamujú kryhy a plávajú jazerom smerom von z parku. Zisťujem, že pohľad na ľadovce je krajší, než som čakal a že určite musím ešte podobné miesto nájsť, teraz však (takmer doslova) utekám naspäť do kempu, aby som stihol loď. Týmto končí 4-dňová túra v “Torres del Paine”, mám za sebou približne 70 kilometrov a moje telo bez formy to naozaj cíti (áno, viem, niekto prejde 70km za deň). Vraciame sa do Puerto Natales a odtiaľ pokračujem ďalej do Argentíny, opäť autobusom.

Výhľady v parku boli nádherné, vyhráva určite “Las Torres” a v budúcnosti sa sem plánujem vrátiť, bude to však mimo týchto trás a posnažím sa vytvoriť si ubytovanie a program na mieru. Ak má niekto rád hory a prírodu, tento park je určite miesto, ktoré musíte navštíviť a fakt, že tu nie je žiadny signál, pomáha atmosfére a môjmu kľudu na duši. Že tu ale signál nebude, som nevedel, takže mama asi nebude nadšená, že sa zrazu 4 dni neozývam :D. Každopádne sa nejednalo o žiadny extrém, pointou ostáva, že park je nádherný a jeho návštevu je potrebné si naplánovať dopredu, aby ste sa vyhli zbytočným komplikáciám.