V auguste 2022 sme sa s manželkou rozhodli konečne navštíviť Aljašku. Najväčší štát v USA je na zozname mnohých cestovateľov a dlho sme rozmýšlali akým spôsobom k Aljaške pristúpiť, nakoniec za nás rozhodol môj dobrý priateľ Temu, s ktorým sme sa vybrali na drobnú expedíciu mimo civilizácie. Hlavným cieľom je veľmi blízke stretnutie s medveďmi v bežne nedostupnej časti národného parku Katmai. Táto expedícia je nultým ročníkom, vďaka čomu je cena celého výletu značne nižšia ako bude v priebehu rokov. Temu je profesionálny cestovateľ, sprievodca a fotograf, ktorý sa stará počas zájazdu o všetky detaily. Spoznal som ho na Antarktíde, kde som ho videl v akcii a odvtedy plánujeme spoločné aktivity.

Z Viedne letíme s krátkym prestupom vo Frankfurte do Anchorage, čo je najväčšie mesto na Aljaške (ale nie hlavné), kde trávime jednu noc a snažíme sa bojovať s 9 (alebo 10?) hodinovým časovým posunom. Následne sa presúvame do malého mesta Kodiak, kde začína naša expedícia. Po ceste z letiska sa ubytujeme na hoteli, kde trávime dve noci. Prichádzajú aj ďalší účastníci, zoznamujeme sa – dohromady nás bude len 9. Niektorým sme doniesli slovenské sladkosti, ktoré očividne urobili dojem. Po dlhých mesiacoch sa konečne vidíme aj s Temujinom a debatujeme o nadchádzajúcom výlete.

Požičiavame auto cez “Turo”, pričom jediné voľné vozidlo v tejto lokalite je obrovský Dodge RAM a aplikácia funguje veľmi prívetivo. Auto nachádzame zaparkované pred hotelom a kľúče sú pod vekom od nádrže. Vyrážame na drobný roadtrip po ostrove a hľadáme medvede, ktoré sa nám zatiaľ nepodarí nájsť. Vonku prší, cesty sú takmer prázdne, občas narazíme na skupinu srniek a na stromoch sú orly v hojnom počte (American Bald Eagle).

Ostrov Kodiak a okolité regióny sú známe pre svoju populáciu hnedých medveďov. Na celom ostrove žije približne 13 000 ľudí a zároveň asi 3500 medveďov hnedých, ktoré sú od ostatnej populácie už dlhú dobu odrezané a označujú sa ako medvede “Kodiak”. Vďaka tomuto pomeru naozaj nie je raritnou situáciou stretnúť medveďa kdekoľvek v regióne.

Neskôr sa presúvame opäť bližšie ku Kodiaku na miesto, kde miestna riečka ústi do oceánu. Zaparkujeme na parkovisku pre turistov a chvíľu sa prechádzame po okolí a následne stretneme rybára, ktorý hovorí, že si máme dať pozor, pretože akurát prišiel do kontaktu s medveďom, ktorý mu chcel vziať jeho úlovok na udici. Keďže na Slovensku nie sme zvyknutí na zrovna príjemné stretnutia s medveďom, vraciame sa k autu a k hotelu. Kodiak je relatívne odrezaný od sveta, čo vidieť a toto mesto poznám vďaka Walmartu, pretože pár rokov dozadu spevák (spevák) Pitbull otvoril na internete hlasovanie ohľadom svojho koncertu, ktorý sa mal konať v niektorej z predajní Walmart v Amerike. Internetový ľud nesklamal a víťazná lokalita bola práve Walmart v Kodiaku – čo je najodrezanejší a najmenej dostupný Walmart v USA. Celá akcia nakoniec však dopadla v dobrom duchu :D. 

Na druhý deň sa pridávame do auta k Temujinovi spolu s jedným ďalším hosťom a vo štvorici mierime tentokrát na sever od Kodiaku, pričom na kraji mesta stretávame prvú rodinku medveďov – medvedicu a niekoľko mláďat. Zastavíme teda auto a pozorujeme ich. Medvede prejdú cez cestu a zvodidlá a pokračujú niekomu cez pozemok, kde sa chvíľu pasú a nechávajú pofotiť. Miestni ľudia sa nad týmto nejako nevzrušujú, očividne je tu také niečo normálne – pre nás však nie a sme z tohto úkazu nadšení.

Pokračujeme ďalej na pobrežie, kde sa nejaký čas motáme v lese a následne sa vraciame na hotel, pretože na druhý deň začína naša expedícia.

Doobeda sa balíme, odovzdávame batožinu, ktorú nám odnesú do hydroplánu a čakáme na odlet. Okolo 12:00 nás Temu zavezie k zátoke, ktorá slúži ako letisko pre hydroplány a onedlho nasadneme do lietadla (len 3 kusy z nás) a onedlho smerujeme do národného parku Katmai. Ostatní neskôr priletia ďalšími lietadlami. Katmai je taktiež známy pre svoju populáciu hnedých medveďov a ak ste niekedy na Instagrame videli fotky medveďov, ktoré vo vodopáde chytajú lososy, je to práve v tomto regióne. Našim cieľom však nie je toto turistické a relatívne dostupné miesto. My letíme na autom nedostupnú východnú stranu Katmai, kde je možné sa dopraviť len loďou alebo hydroplánom a po cca 40 minútovom lete, ktorý ponúka nádherné výhľady, pristávame v drobne zátoke, kde nás čaká malá loď “Dream Catcher”, ktorá bude na najbližších 7 nocí našim domovom, hotelom a základňou.

Toto je jedna z niekoľkých expedícií organizovaných spoločnosťou “Open Sky Expeditions”, ktoré využívajú ako svoju základňu loď. Počas týchto expedícií sa loď presúva z miesta na miesto v noci alebo počas vašej pauzy a pomocou malých robustných člnov – zodiacov – sa pasažieri 2x denne dostávajú na pobrežie za rôznymi aktivitami a s cieľom pozorovať divokú zver (to samozrejme záleží od destinácie). Dostávame teda svoju kajutu a bezpečnostné školenie, skúšame si záchranné obleky pre prípad núdze a zoznamujeme sa s loďou. “Dream Catcher” ponúka miesto pre 12 pasažierov, nás je však “len” 9 plus 1 miestny sprievodca a špecialista na divokú zver Erik. Posádku tvorí 5 členov, takže dokopy nás je na lodi 15 – ideálny počet. Väčšina výletov, ktoré organizuje “Open Sky Expeditions” sú exkurzie pre menšie skupiny, aby bola zaručená pozornosť a starostlivosť o všetkých účastníkov. Počas plavby máme aj možnosť (pod dozorom) jemne kormidlovať loď, nech nám ubehne čas, čo je celkom zábava a obzeráme si námornícke mapy a funkciu autopilota na lodi.

Postupne sa teda všetci stretávame na lodi, ubytujeme, dávame si večeru a začíname expedíciu.

Na druhý deň po raňajkách sa obliekame a ako vrchnú výstroj si na seba všetci dávame vysoké nepremokavé monterky a čižmy, pretože z člnov budeme vystupovať do plytkej vody pri pláži, na brehu je množstvo bahna a budeme sa určite brodiť cez drobné rieky plné lososov. Ako skupina nasadáme do dvoch zodiacov a onedlho sme na pobreží. Medveďa zatiaľ žiadneho nevidíme a sám som zvedavý, či ich uvidíme, koľko a ako ďaleko od nich budeme. 

Po pár minútach chôdze vidíme v diaľke prvého medveďa a sme celí natešení. “Wau”, robím rýchlo fotky, toto je určite jedinečná situácia. Erik ma ubezpečuje, že nie a máme sa na čo tešiť. V rámci nádhernej aljašskej prírody totiž onedlho vidíme medveďov veľa a jeden z nich sa pasie neďaleko nás a postupne sa približuje. Dostávame inštrukcie, že si máme v tichosti sadnúť a pozerať na medvede a je veľká šanca, že niektorý z nich príde bližšie. Onedlho sa tak naozaj stane a medveď sa pomaly “prepasie” až ku nám na vzdialenosť možno 3 metre od našej skupinky. Keďže je to môj prvý reálny stret s medveďom, bojím sa a zároveň som unesený, manželka tiež. Ticho pozeráme a fotíme, medveď nás pomaly v tesnej blízkosti obíde a pokračuje ďalej. Ak je toto začiatok výletu, neviem, ako presne budeme pokračovať. Krásna scenéria naokolo tiež nie je na zahodenie.

Takýto program nás čaká každý deň a z lode vystupujeme na pobrežie dvakrát denne. Medzitým sa o nás posádka stará a dostávame 3 výdatné jedlá denne, na palube nechýba ani víno rôzneho druhu. Kým jeme alebo spíme, loď sa presúva zo zálivu do zálivu. Každá nová zátoka je krajšia ako tá predchádzajúca a nám sa naskytujú nové pohľady na okolitú prírodu, hory, ľadovce a zvieratá. Pozorujeme aj čajky, ktoré čakajú na zvyšky rýb po medveďoch a objedajú kosti.

Množstvo medveďov už nestíhame rátať a každý deň ich vidíme desiatky. Množstvo z nich sa ku nám priblíži na pár metrov a pokračuje vo svojej činnosti. Medzi najzaujímavejšie aktivity patrí lovenie lososov v malých riekach a potokoch, ktoré pramenia v neďalekých ľadovcoch. Medvede sú všade okolo nás, niektoré sa pasú, iné spia, mláďatá sa hrajú a tie hladné lovia lososy – a úspešne. Počujeme chrúmanie, vidíme krv a ikry. Niektoré z medveďov sa občas strašia, avšak k bitke nedochádza a našu skupinku sediacu pár metrov od nich si nikto nevšíma. Už sa cítime bezpečne, zvykli sme si a s nadšením robíme fotky. Deň za dňom sme hlbšou súčasťou miestnej prírody a páči sa nám to.

Niektoré medvede chodia okolo nás spolu s mláďatami a naozaj nemajú potrebu na nás útočiť alebo si nás všímať iným spôsobom. Okrem toho medvede nemajú radi konflikt, lebo vedia, že aj im hrozí nebezpečenstvo a preferujú mier. Sme taktiež skupinka viacerých ľudí, takže nás rešpektujú. Hlavný rozdiel je v tom, že medvede tu nikto neloví neubližuje im a človeka si nespájajú s nebezpečenstvom a ani s potravou. Miestny ekosystém nie je ničený, lesy sú dostatočne rozsiahle a medvede tu majú dostatok potravy pre seba aj svoje mláďatá. Nevyhľadávajú preto potravu zúfalo niekde inde a funguje tu symbióza medzi človekom a medveďmi. Ich prostredie jednoducho nikto neničí a ľudia rešpektujú prírodu a vedia, že sú v nej hosťami. Podobný prístup som zažil už na viacerých miestach na zemi a výsledkom je vždy krásna príroda a zmysluplný vzťah medzi divokými zvieratami a ľuďmi. Škoda, že na väčšine miestach na svete sa človek rozhodol prírodu ničiť a pretvárať na svoje krátkodobé potreby. Všade, kde sa k prírode chováme s rešpektom a kde si uvedomujeme, že sme len hosťami, tak nám príroda toto správanie opláca vo forme ozajstnej krásy. Okolo nás lietajú orly, plávajú vydry a tulene, na pobreží je množstvo vtáctva.

Riešime otázku medveďov Grizzly. Erik hovorí, že medvede v Katmai, na ostrove Kodiak a aj tie u nás na Slovensku sú všetko medvede hnedé, medzi ktoré patria aj Grizzly. Tie sú menšie a nežijú zvyčajne na pobreží, ale vo vnútrozemí, čo znamená, že majú inú potravu – v prvom rade jej majú menej, pretože nelovia toľko lososov. Medvede u nás týmto pojmom neoznačujeme, jedná sa len o Severnú Ameriku. Sme prekvapení, že medvede, ktoré sa okolo nás prechádzajú, sú oproti Grizzly teda väčšie. Niektoré vážia okolo 500-700kg, vzrastom sú ale menšie než som čakal, pričom Grizzly vážia niekde okolo 400kg a dokonca menej. V rámci medveďov každopádne vyhrávajú polárne medvede, ktorým sa trochu venujem v článku o Svalbarde.

Pýtam sa, či medvedie vedia plávať a odpoveď znie “Áno, veľmi dobre.” Onedlho prichádza dôkaz počas jednej “okružnej” plavby na zodiacu po okolí. Dívame sa na vodu neďaleko nás a niečo sa v nej hýbe. Prichádzame bližšie a vidíme medveďa, ktorý nás registruje, avšak nevenuje nám príliš pozornosti a pomaly, ale isto pláva z jedného malého ostrova na druhý. Z vody mu trčí len chlpatá hlava, ktorú vraj nanešťastie máme zakázané hladkať. Škoda, bol som odhodlaný skočiť do vody a skamarátiť sa. Keď medveď dorazí k druhému ostrovu, začne sa šplhať po prudkej skalnej zarastenej stene hore a mizne medzi vegetáciou. Keď sa približne o hodinu vraciame naspäť k lodi, opäť ho stretávame a vidíme, že pláva naspäť na pôvodný ostrov a proces so šplhaním sa opakuje. Rarita a skvelý pohľad.

Jeden z dní kotvíme v zálive “Kukak Bay”, kde dostávame ponuku ísť pozorovať vlky skoro ráno. Jedinou podmienkou je vstať tak, aby sme už pred 5-tou hodinou ráno sedeli v člnoch a následne boli úplne potichu, pretože vlky sú plaché a keď dorazíme na miesto, môžeme čakať aj niekoľko hodín na ich príchod a nechceme ich vyrušiť. Ráno sa teda nahodíme do výstroja a už o 5 sme na pláži. Pokračujeme smerom do vnútrozemia, avšak po asi 100m zisťujeme, že vlky sú na pobreží a boli sa kŕmiť. Neďaleko od nás pozorujeme skupinu 4 vlkov, ktoré si od nás držia bezpečnú vzdialenosť (bezpečnú pre koho?) a pomaly postupujú do vnútrozemia. Pre mňa silný zážitok a aj keď boli vlky ďaleko, pár fotiek sa vydarilo. Neskôr nám Erik hovorí príbeh o tom, ako stretol sám v divočine vlka, ktorý sa s ním chcel hrať ako pes. To však nie je môj príbeh, preto sa mu tu venovať nebudem.

Jediné zviera, ktoré sme chceli vidieť a nevideli sme, je los. Jedno doobedie sme strávili vychádzkou ku krásnemu jazeru, kde sme čakali losa, avšak spoločnosť nám robil krásny bledohnedý medveď, ktorý prešiel popri nás v momente, keď sme sa dostali k jazeru a následne jeden zatúlaný losos, ktorý nám plával pomedzi nohy v jazere a skúšal nám postupne kúsať do čižiem – márne. Kde bol zvyšok jeho hejna nevieme, avšak na pobreží sme následne našli obrovské množstvo lososov, ktoré sa chystali z mora postupovať vyššie do vnútrozemia cez miestny potok. Mnoho z nich skončí v labách a žalúdkoch medveďov.

Celá expedícia sa vyvíja lepšie než naše predstavy a zažívame len jednu nepríjemnosť. V polke zájazdu zisťujeme, že máme na palube covid a niekoľko ľudí sa necíti úplne najlepšie. Riešime teda, čo s touto situáciou, avšak výsledok debaty je jasný – keďže sme v bubline, nestretávame nikoho ďalšieho, covid tu nikomu nejako extra neprekáža a nakazená je väčšina osadenstva, v expedícii pokračujeme podľa plánu. Ak sa niekto necíti dobre, môže samozrejme ostať v kajute alebo na palube a každý, kto chce, môže pokračovať v programe. Jediné, čo nás mrzí, že nie každý sa cíti vo forme a môže si naplno vychutnať každý deň.  Napriek tomu trávime dni v prírode, z programu odpadá kúpanie sa v studenej aljašskej vode. Nevadí, nabudúce. Okrem toho musíme však vyriešiť dopravu naspäť do Kodiaku, aby sme zvládli letieť domov. Prvý problém je počasie, ktoré najbližšie dni neumožní hydroplánom priletieť a druhým je covid – hydroplány nás nemôžu v prípade pozitivity vziať naspäť. Po krátkej diskusii usudzujeme, že najlepšie bude ísť naspäť loďou, ktorú v Kodiaku aspoň vydezinfikujú, doplnia zásoby a my budeme môcť pokračovať smerom domov (v našom prípade smer NYC). Toto rozhodnutie nie je úplne zlé, lebo počas plavby do Kodiaku pozorujeme množstvo veľrýb vo vode okolo nás a stovky vydier, ktoré sú extrémne roztomilé a chillujú vo vode všade naokolo. 

Po príchode sa lúčime s niektorými z nás, pretože sme si takmer všetci museli skúsiť zmeniť termíny odletov, ja a manželka tiež, vďaka čomu “získavame” 2 noci v New Yorku naviac oproti pôvodnému plánu. Všetci sa už cítia lepšie, dávame si spoločný obed so zvyškom ľudí a pokračujeme na letisko smer Anchorage.

Aljaška prekonala naše očakávania a myslím, že táto forma expedície bola určite vhodná. Osobne nemám rád veľa ľudí a som veľmi rád, že sme v podstate žiadnych nestretli a mohli sme zažiť autentickú divočinu Aljašky. Nestáli sme v žiadnej rade kvôli fotke na Instagram, nepozorovali sme medvede z auta alebo chaty. Boli sme v “centre diania” a každému, kto by mal záujem zažiť niečo podobné, rád pomôžem. Sedieť v tráve ďaleko od akejkoľvek civilizácie vedľa medveďa, ktorý loví lososa pre svoje mláďa, ktoré taktiež leží a čaká neďaleko vás, je niečo, o čo sa oplatí podeliť a verím, že aspoň jeden z vás sa rozhodne pre podobný výlet.

Ďalšie fotky z expedície nájdete tu: GALÉRIA