August 2023 – so ženou sme sa vybrali na retail expedíciu na Arktídu, ktorá spočívala v návšteve Grónska a Svalbardu. 

Program začína v Reykjavíku na Islande, kde nastupujeme na loď, ktorá bude na najbližšie 2 týždne naším domovom a základňou a spolu s nami nastupuje ďalších 97 pasažierov. Loď má názov Ocean Adventurer, má už svoje roky, aj keď prešla renováciou. Keď všetci pasažieri nastúpia, identifikujú sa, nájdu svoje kajuty a zúčastnia sa základných briefingov a bezpečnostných cvičení pre prípad núdze, čo trvá pár hodín, vyrážame z prístavu a smerujeme do východného Grónska. Plavba potrvá dve noci a jeden celý deň a očakávame kľudný oceán. 

Počas presunu sa zoznamujeme s loďou, prostredím, posádkou, expedičným teamom a ostatnými pasažiermi. Priemerný vek účastníkov zájazdu je 61 rokov, sú 12-tich národností. Najmladší člen zájazdu má 10 rokov, najstarší až 87. Myslím, že je skvelé vidieť človeka v tak pokročilom veku, ako si užíva život a namiesto hundrania pred telkou sa vyberie pozrieť si z prvej ruky odľahlé a divoké regióny planéty. Cestuje aj so ženou, takže dva palce hore. Najväčšie zastúpenie na lodi majú Američania (34 kusov), potom Číňania (32 kusov), nasleduje Austrália a Kanada. Slováci sú na lodi dvaja – ja a Sonka. Čo sa týka expedičného teamu, má približne 15 členov a sú medzi nimi morskí biológovia, glaciológovia, ornitológovia, historici a iný odborníci na polárne oblasti, ktorí nám každý deň pripravujú rôzne prezentácie o tomto regióne a počas výstupov na pevninu sa o nás starajú z bezpečnostného aj edukačného hľadiska.

Vo východnom Grónsku navštívime oblasť Scoresby Sound, čo je obrovská zátoka a sústava fjordov, v rámci ktorej navštívime množstvo miest. O dve noci neskôr sa zobúdzame v Scoresby Sound a všade okolo nás sú ľadovcové kryhy, niektoré menšie, iné gigantické. Navigujeme loď pomaly pomedzi ne a užívame si výhľad, ktorý je pre mňa jeden z najkrajších za život. Ľadovce, kryhy a sneh mi prirástol k srdcu a pohľadov ako je tento za život moc nezažijete a najmä na tejto planéte nie je moc miest, kde ich aj zažiť môžete. Množstvo krýh je niekoľkonásobne väčších ako naša loď, odlamujú sa z ľadovcov v srdci fjordov a pomaly putujú smerom k oceánu, cestou menia svoj tvar a veľkosť. 

Poobede vidíme, že sme zakotvení neďaleko miesta zvaného “Vikingebugt”, kde nás čaká prvý výjazd na pevninu. Expedičný štáb naskočí hneď po obede na zodiaky (“zodiac” je menší nafukovací, ale robustný čln, ktorý sa často využíva v podobnom prostredí) a smerujú na pobrežie obzrieť situáciu. Ak počasie nie je prekážkou a more nie je príliš rozbúrené, výjazd z lode je na mieste a ak je počasie nepriaznivé, hľadá sa alternatíva – presun na iné miesto alebo program na lodi. Keďže vonku svieti slnko a je dosť teplo, všetko je v poriadku a štáb prezerá breh a hľadá prípadné nebezpečie vo forme polárnych medveďov alebo iných zvierat. Žiadne živočíchy nenájdu a nás čaká prvý výstup na pevninu, tzv. “perimeter landing”, kedy nám štáb vyznačí hranice oblasti, v ktorej sa môžeme pohybovať a už je na nás, koľko času a na ktorom presne mieste tu strávime. Počasie je krásne, na pevnine je dokonca kopec rastlín a kvetov – vrátane grónskej národnej kvetiny “dwarf fireweed”, na vode plávajú tisícky krýh a my sa pomaly prechádzame a užívame si túto krásu. Zvieratá v tejto chvíli nevidíme žiadne. Vraciame sa na loď, podvečer trávime na lodi, večeriame výborné jedlo a čakáme na ďalšie dni.

Okrem “perimeter landing” je možné, že na niektorých miestach vystúpime na pevninu formou túry, kedy si nás podľa obtiažnosti rozdelia do skupín a my nasledujeme niekoho zo štábu, niekde naopak strávime pár hodín na zodiacoch, ktoré nás preplavia pomedzi ľadové kryhy alebo bližšie k zvieratám. Všetky tieto spôsoby závisia od počasia, lokality, zvierat a vĺn. Jeden výlet z lode sa deje vždy doobeda a druhý poobede, takže snaha je každý deň vykonať 2 aktivity na 2 rôznych miestach.

Jednou z možných doplnkových aktivít je aj kajakovanie a po mojich skúsenostiach z Antarktídy neváham a už v čase rezervácie expedície bookujem pre mňa aj Sonku miesto v kajaku, keďže k dispozícií je len 10 miest. Ak niekto nechce kajakovať, nemusí, k dispozícií je každý deň aj kajakovanie na nafukovacích a ľahšie ovládateľných kajakoch, avšak táto možnosť je k dispozícii pre každého záujemcu len raz za celú expedíciu, preto sme zvolili kajak. Drobná nevýhoda kajakovania je, že musíte na začiatku expedície absolvovať extra briefing a pred každým kajakovaním vždy chvíľu trvá, kým sa oblečiete do výstroja a nalodíte všetci do kajakov, avšak následne krásy, výhľady a atmosféra za to všetko stoja. Naša skupinka kajakárov má svojho expedičného sprievodcu, ktorý každé ráno spolu s vedúcou celej expedície zhodnotia, či sú podmienky na kajakovanie v poriadku a ak áno, ako prví hostia sa stretávame na palube – už kompletne vo výstroji, takže na WC treba ísť aj nasilu a viackrát, pretože najbližších pár hodín to nebude možné. Kai medzitým spolu s členmi posádky skladajú kajaky a zodiac žeriavmi na vodu a my nastupujeme do zodiacu ešte pred ostatnými a pomaly – s kajakmi priviazanými za zodiacom – smerujeme na miesto, kam si posadáme do kajakov a budeme pádlovať po mori. Prvý deň to trvá dlhšie, ale postupne v tom získavame prax a sme stále rýchlejší a rýchlejší. Výhodou kajakovania je taktiež možnosť nezúčastniť sa pádlovania počas nejakého dňa alebo časti dňa. Ak sa chcete ísť pozrieť radšej na pevninu, môžete. Na kajaky idete len vtedy, kedy chcete – ak to počasie dovolí. Ak chcete kajakovať každý deň, tak tiež môžete, pretože vždy, keď je to možné, tak sa kajakuje, čo je v základe 2x denne. Jedeň deň sa mi dokonca podarilo ísť na zodiac s kajakármi, avšak nenasadol som do kajaku, ale ostal v zodiacu spolu s členom expedície a tento priestor som využil na fotenie (stretli sme skupinku tuleňov) a okrem toho som sa mohol 2 hodiny porozprávať s niekým, kto má takúto zaujímavú prácu a zistiť celý životný príbeh (pozdravujem Mandu :)). Ak by som šiel na plavbu zodiacom klasickým spôsobom, o čln by som sa delil s ďalšími 9 ľuďmi. 

Na druhý deň doobeda kajakujeme okolo menšieho ostrova s príznačným názvom “Little Island”, pádlujeme pomedzi ľadovcové kryhy a zvyšok osadenstva je na drobnej túre. Vidíme prvé zaujímavé zviera – “musk ox” – pižmoň. Aby program nebol stále rovnaký, lokality sú rôzne a počas expedície pokračujeme cez nádherný “Ofjord” až na jeho koniec. Z bezpečnostných dôvodov sa musíme plaviť pomaly (resp. máme v tejto oblasti prikázaný limit asi 10km/h) a chvíľu trvá, než do fjordu vstúpime, potom nás však obklopí nespočetné množstvo krýh, aj keď menších a na každej strane zostupujú zo strmých svahov desiatky ľadovcov. My sa plavíme až na koniec, kde je obrovský ľadovec a opäť kajakujeme a zvyšok posádky je na drobnej túre. Predná tvár ľadovca je obrovská a mne sa zdá, že sme kúsok od nej, avšak prístroj na meranie vzdialenosti nám ukazuje, že sme 800 metrov ďaleko.

Jednou z ďalších zastávok je aj zátoka Skillebugt, kde nás privítalo slnko, nádherné strmé skaly, modrá voda a ľadovec v diaľke. Nekajakujeme, ideme na túru. Teplota je takmer na krátke tričko, slnko nás opaľuje, je tu množstvo vegetácie a žiadne zvieratá. Z kopca sledujeme kajaky, ktoré vyzerajú ako malé bodky na vode a naša loď je v tomto fjorde tiež takmer stratená. Stojíme na obrovskej moréne, ktorú tu zanechal niekedy dávno veľký ľadovec a nejaký čas len sedíme na tráve a pozeráme sa naokolo, neponáhľame sa. Týmto miestom sa pomaly prieskum Scoresby Sound končí, my však máme ešte jednu zaujímavú a pre nás netradičnú zastávku.

Na druhý deň kotvíme neďaleko drobného komunitného mestečka s krkolomným názvom “Ittoqqortoormiit”, ktoré je jedným z najodľahlejších na svete. Vo východnom Grónsku sú len dve reálne dedinky, pričom jedna je o dosť južnejšie a “Ittoqqortoormiit” leží na východnej strane Scoresby Sound. Hlavné mesto Grónska – “Nuuk” – leží na západnom pobreží, kde je civilizácie viac, tento región si ale necháme na inokedy. 

Vstup do dedinky máme vopred dohodnutý a keďže vstupujeme na územie inej krajiny, je potrebné riešiť aj colnicu, to za nás však vrátane všetkých formalít a poplatkov vybaví posádka expedície z lode a nadiaľku. Dostávame základné inštrukcie, mapku mestečka a sadáme na zodiacy, ktoré nás vykladajú na pobreží v prístave.

“Ittoqqortoormiit” má populáciu približne 350 ľudí a krásne farebné domčeky. Dva krát ročne sem chodí loď so zásobami a majú aj svoju reštauráciu a obchod, avšak prosili nás, aby sme v obchode nič nekupovali, pretože by sme miestnych oberali o zásoby, čo rešpektujeme. Dostať sa sem dá počas letnej sezóny loďou, v zime samozrejme nie, pretože je more zamrznuté. Nachádza sa tu heliport, z ktorého sa viete vrtuľníkom dostať na neďaleké malé letisko a z neho viete letieť na Island. Ak by ste sa teda chceli z Ittoqqortoormiit-u dostať napríklad do Nuuk-u, musíte teda absolvovať let helikoptérou, následne letieť na Island a odtiaľ si vziať ďalší let do Grónska. Doprava sem je teda náročná a množstvo ľudí, ktorí odtiaľto pochádzajú, chodia študovať do západného Grónska a už sa nevrátia. Títo ľudia sú zvyknutí žiť úplne iný život, než ktorý poznáme my.

Domčeky majú rôzne farby, pretože historicky boli maľované podľa profesií ich obyvateľov, čo dnes už ale neplatí. Kvôli zime tu nemajú vodovod a voda je každý deň do všetkých domov dovážaná (zásob vody je tu dosť). Stromy tu nie sú, takže s drevom je veľký problém. Na vykurovanie používajú fosílne palivá, majú tu aj elektrickú energiu. Pre obživu tu množstvo ľudí loví všetky živočíchy, ktoré okolie ponúka.  

Ako prvé vidíme svorky psov, ktoré sú priviazané pri miestnej riečke a ich miestny pán ich kŕmi granulami. Počas leta, ktoré trvá v podstate 2 mesiace, psy moc aktivít nemajú a žerú vraj 2-3x týždenne. Na tomto mieste je zakázané psov hladkať alebo sa s nimi hrať, pretože ich používajú cez zimu na lov a prácu a teplý ľudský dotyk robí tento pracovný vzťah ťažším. Mrzí nás, že sú psy priviazané, ale cez zimu sa vraj nabehajú nespočetný počet kilometrov, majú rôzne aktivity a dostatok potravy. Po dedine však behá pár šteniatok a musíme sa prekonávať, aby sme sa s nimi nehrali :). 

Vidíme miestne deti, ako sa hrajú na ulici, je tu zopár áut a štvorkoliek a množstvo snežných skútrov. Majú tu kostol a drobné múzeum, kde je vstup zdarma, avšak nechávame miestnej pani drobný príspevok. V múzeu majú starý kajak, čo dáva zmysel, lebo kajak pochádza z Grónska a je to nástroj na lov tuleňov, mrožov a iných živočíchov. Majú tu aj suvenírový obchod, kde je dokonca možné platiť kartou, avšak tovaru tu moc nie je. Kupujeme aspoň pohľadnice a posielame ich z tohto unikátneho miesta domov. Pred obchodom je miestny pán, ktorý nám ukazuje rukavice a iné veci vyrobené z ľadového medveďa a dáva nám ochutnať uvarené mäso z pižmoňa (je to v podstate hovädzie a tak aj chutí). Od členky expedície dostáva kilo zrnkovej kávy a vidím, že je extrémne šťastný a hovorí, že presne to mu chýbalo a že ju určite zužitkuje. 

Pokračujeme na kopec, kde je meteorologická stanica a doobeda z nej v presne stanovenom čase vypúšťajú meteorologický balón do neba. Chvíľu čakáme, následne z nej vyjde človek a bez nadšenia vypúšťa balón. Celá vec trvá asi 5 sekúnd napriek 50-člennému publiku a my pokračujeme naspäť do “centra”. Medzitým sa rozprávame s pár miestnymi ľuďmi, robíme pár fotiek a neskôr nastupujeme na zodiac smerom na loď.

V rámci Grónska nás už čaká len jeden drobný výstup na pevninu, ale keďže sme zničení a po lodi behá nejaký vírus, poobedie trávime v posteli a čakáme na plavbu na Svalbard, ktorý je vzdialený približne 1300 kilometrov. O plavbe si ale povieme v článku o Svalbarde.

Čo ma na Grónsku prekvapilo bolo množstvo krásnych scenérií, ktoré sme videli a ich rozmanitosť. Myslel som si, že jednotlivé zátoky a fjordy budú úplne rovnaké, avšak každý bol úplne iný a všetky boli omnoho krajšie, než som čakal. Najkrajší pohľad bol na ľadové kryhy v Scoresby Sound, ktoré sme videli samozrejme aj cestou naspäť a nevedeli sme sa na ne vynadívať. Na Svalbarde takéto kryhy ževraj nebudú, tak sa snažíme stráviť veľa času na palube, aj keď je zima.

Naopak čakal som, že v rámci Grónska uvidíme omnoho viac zvierat a v podstate sme nevideli žiadne. Raz za čas sme z lode uvideli na pár sekúnd veľrybu a občas nejakého pižmoňa alebo tuleňov, avšak vzhľadom na lokalitu a čas strávený vonku bol počet zvierat v podstate 0. Boli sme dokonca v oblasti, kde je vysoký výskyt narvalov, tie sú však plaché a nevideli sme ani jedného, čo sme ale predpokladali. Myslel som si však, že uvidíme aspoň polárneho medveďa a expedičný štáb hovorí, aby sme sa nebáli – vraj Grónsko je o fjordoch a kopcoch a Svalbard je o zvieratách. Či to tak naozaj je zistíme počas najbližšieho týždňa.

Výlet do Grónska bol však očarujúci, neľutujeme ani jedeň deň strávený v tomto divokom a odľahlom regióne a držíme palce ľuďom z “Ittoqqortoormiit”, aby v zdraví prežili zimu.

Celú galériu z Grónska nájdete tu:

Arktída