V roku 2020 bežal svetom Covid a s ním spojené opatrenia, ktoré ako vieme boli často dosť chaotické a nejasné, najmä na začiatku. Prvé prísnejšie pravidlá prišli začiatkom roka, kedy sme mali v pláne navštíviť Kanadu počas zimy a vyskúšať lyžovačku v “Rocky Mountains”. Väčšina programu nám nevyšla podľa plánu, avšak výlet to bol nakoniec dobrý. Nech ale nepredbieham…

Počas zimy prichádzali prvé prísnejšie opatrenia, plánovalo sa uzavretie hraníc a cestovanie ako také vyzeralo, že nebude jednoduché. Práve v období odletu sme všetci čakali, či vláda uzavrie hranice, čo sa mohlo stať zo dňa na deň. Keďže sme naozaj chceli odletieť a zatiaľ bolo možné do Rakúska prejsť, sadli sme radšej do auta a dopravili sa o deň skôr na Schwechat, prespali v hoteli a ráno sa vybrali na check-in. Letisko bolo v podstate úplne prázdne, stretli sme len minimum ľudí, počet letov drasticky znížený, prevádzky pozatvárané. Nevadí, hlavne, aby sme odleteli – čo sa nakoniec podarilo a po krátkom prestupe vo Frankfurte smerujeme do Calgary.

Letíme ponad Grónsko, na čo sa teším, rád by som videl výhľady na túto ľadovú krajinu. Zamračené. Nuž, budeme si to musieť vynahradiť a ísť sa tam niekedy pozrieť priamo.

Prilietame do Calgary v provincii Alberta a na letisku nás čaká spolužiak Tomáš. Tomáš do Kanady odišiel už dávno a na Slovensko sa vrátil len na chvíľu, aby si rýchlo zobral našu spolužiačku Naďu za ženu aj do kufra a teraz si spolu s dcérou nažívajú v Calgary. Najbližšie obdobie ich budeme v dome otravovať našou prítomnosťou.

Celkom sa sem tešíme a obaja nám priebežne hovoria, že opatrenia sa Kanady zatiaľ moc nedotkli, Tomáš bol deň pred naším príchodom lyžovať, prevádzky sa zatiaľ nezatvárajú. Vystupujeme teda pred ich domom a ubytujeme sa. Počas večere v reštaurácii vidíme, že zrejme aj tu nastanú rôzne opatrenia, taktiež v podstate zo dňa na deň. Nie je jasné, čo presne zostane otvorené a ktoré prevádzky sa zavrú. 

Máme v pláne ísť rýchlo lyžovať, aby sme stihli aspoň to a cestu na svah plánujeme na tretí deň – prvý sme prišli, druhý sa musíme trochu spamätať z jetlagu a tretí deň chceme navštíviť lyžiarske stredisko “Lake Louise” v národnom parku “Banff”, čo je z Calgary asi dve hodiny cesty. V “Lake Louise” sa jazdí aj svetový pohár a podľa všetkého sa jedná o nádherné a kvalitné stredisko, kde sa vylyžujeme do sýtosti. Na druhý deň sa motáme po centre Calgary, ľudí tu moc nie je. Mesto je veľmi pekné, prechádzame sa popri rieke v parku. Prišla nám správa, že lyžiarske strediská v rámci Kanady sa od zajtra zatvárajú a náš plán lyžovať teda stroskotá. Je nepravdepodobné, že by všetko za krátku dobu opäť otvorili. Musíme teda vymyslieť náhradný plán a aj keď sa nám nepodarí lyžovať, do “Lake Louise” sa určite chceme ísť pozrieť. 

Náš prvý stret s kanadskou prírodou je nakoniec “Grotto Mountain Trail”, čo je krátka trasa neďaleko mesta “Canmore” západne od Calgary. Ideme štyria, Naďa berie na nosič aj malú dcéru a kráčame drobným kaňonom. Keďže je marec, potok na jeho dne je zamrznutý a ideme pomaly po ňom hore úžinou, na ktorej stranách sú strmé skalné steny. Zo všetkého najkrajšie sú tu menšie zamrznuté vodopády, pričom nám aj praje počasie a celý čas svieti Oskar. Dieťa je očividne na prechádzky a zimu zvyknuté, zatiaľ nehundre a len sleduje okolie.

Na druhý deň vyrážame opäť z Calgary, prechádzame Canmore a vchádzame v podstate hlbšie do hôr. Okolité hory sú postupne vyššie, opäť svieti slnko a začínam chápať, prečo miestnym ľuďom nevadia dlhšie vzdialenosti medzi mestami, ktoré musia pravidelne prekonávať autami. “Rocky Mountains” berú dych a za každou zákrutou čaká krajší výhľad než ten predtým. O krátky čas dorazíme do mesta “Banff” v rovnomennom národnom parku, kam chodí celoročne mnoho turistov kvôli nádhernej prírode. Jednou z najkrajších a najznámejších lokalít v Kanade je jazero “Lake Moraine”, ktoré sa nachádza severozápadne od Banffu, sem však teraz nejdeme, pretože je zima a zamrznuté jazero je zasypané snehom a jeho nádhernú farbu aktuálne nevidieť. Mestečko je naozaj nádherné a je obkolesené úžasnou prírodou, upravené a pôsobí presne ako z filmu. 

My kráčame pomaly ľahkou trasou na “Tunnel Mountain”, aby sme si užili sneh, slnko a krásny výhľad. Cesta hore trvá možno hodinu, stretávame zopár turistov a miestny variant srnky. Z vrcholu je na jednu stranu vidieť celé mestečko Banff a na druhú nádherné údolie lemované skalnatými horami, ktorým sme sem prišli. Dominantou je hora “Rundle”, ktorú máme ako na dlani a nachádza sa presne medzi Banff a Canmore. Po tejto drobnej túre si dávame na obed ramen a vraciame sa zas a opäť do Calgary.

Na ďalší deň nás čaká opäť mestečko Canmore a môj pôvodný plán bol prekvapiť Sonku a absolvovať krátky let vrtuľníkom ponad okolité hory a ľadovce, pričom som ju chcel počas krátkeho medzipristátia v divočine požiadať o ruku, čo bolo dohodnuté aj s posádkou. Tento plán mi opäť narušil Covid a prišla mi správa, že let je zrušený a v rámci opatrení nebudú nejakú dobu lety aktívne. Z tejto informácie nie som nadšený a s Naďou “tajne” hľadáme náhradné riešenie. Zhodou okolností zisťujem, že priamo v Canmore organizuje miestna firma psie záprahy, že majú na druhý deň v pláne sa uskutočniť a že majú voľné miesto. Okrem toho ponúkajú aj súkromný záprah pre dve osoby, ktorý ide dlhšou trasou a zároveň vám v prírode psovod pripraví počas výletu rýchly obed. Volám do firmy, objednávam túto aktivitu a hovorím im o svojom pláne so zásnubami – vyzerá, že všetko sedí. 

Ráno teda prichádzame do Canmore, nájdeme správne dvere do kancelárie a čakáme. Je tu samozrejme viac turistov a po krátkej chvíli nás naložia do autobusu a vezú smerom k “Spray Lakes Reservoir”, kde sú zamrznuté jazerá a lesné cesty, po ktorých sú tieto záprahy organizované. Svorky psov nás už čakajú, sú rozmiestnené po okolí a psy naozaj nahlas štekajú a zavýjajú – nevedia sa dočkať. Turisti sú rozdelení na dvojice (predpokladám, že ako dvojice už prišli) a všetci okrem nás vyrážajú. Idu krátkym okruhom lesnou zasneženou cestou. My sa vítame s naším psovodom a zisťujeme, že je pôvodom zo Slovenska a aj keď už od mladého veku žije v Kanade, hovorí po slovensky (s prízvukom) a môžeme sa s ním teda rozprávať obaja.

Svorka psov ťahá naše sane, v ktorých za sebou so Sonkou sedíme a psovod stojí na ich konci, kričí na psov pokyny, tie poslúchajú a celkom rýchlo sa pohybujeme našou trasou, ktorá po krátkej chvíli pokračuje priamo po zamrznutom jazere medzi horami. Celý úsek, ktorý prejdeme, má vraj viac než 20 kilometrov a v prírode budeme približne 3 hodiny. Počas jazdy sa bavím so psovodom po anglicky, aby Sonka nerozumela a dohadujem si s ním ideálne miesto pre “úkon”. Keď sa údolie viac otvorí a máme krásny výhľad na okolité hory a prírodu, zastavujeme pod zámienkou krátkej pauzy. Beriem Soňu pešo ďalej od saní a psov, žiadam o ruku, ževraj “áno”, psovod ukazuje “palec hore” a môžeme pokračovať ďalej. Nakoniec som asi celkom rád, že sa pôvodný let vrtuľníkom zrušil, táto aktivita je autentickejšia, trvá dlhšie a je určite privátnejšia, takže “pokľak” mal zrejme väčšie čaro. Pokračujeme ďalej po jazere, po nejakom čase sa otáčame, vraciame kúsok naspäť a zastavujeme v priľahlom lese na mieste určenom na piknik. Ostatné skupinky tu už boli pred nami a odišli, takže budeme mať súkromie. Psíkov priviažeme, čo sa im nepáči a chcú opäť ťahať. Chvíľu budú musieť vydržať. Náš sprievodca vyťahuje z “kufra” náčinie a zohrieva nám plnohodnotný obed – kung pao, ryžu, dezert, nápoje, horúcu čokoládu. Prechádzame sa po okolí, pozeráme sa, či neuvidíme losa, avšak márne. Po hodine nasadáme do saní a vraciame sa naspäť na parkovisko, kde kŕmime psov, lúčime sa a dodávkou nás vezú do Canmore k autu. Dozvedáme sa, že dnes bol posledný deň záprahov a kvôli opatreniam bude dočasne zrušená aj táto aktivita. Mali sme teda trochu šťastie a som rád, že sa nám podarila aspoň nejaká netradičná aktivita. Opäť smer Calgary, túto trasu už poznáme naspamäť a začína nás unavovať :D.

Pri príležitosti zásnub sme mali na druhý deň vyraziť do “Lake Louise”, kde sme mali v pláne lyžovať, ale keďže sa medzičasom nič nezmenilo, v programe pokračujeme bez lyží. Nachádza sa tu nádherný a svetoznámy hotel “Fairmont Chateau Lake Louise”, kde nás čaká na jednu noc izba s výhľadom na ikonické jazero “Lake Louise” hneď pri hoteli, ktoré je obklopené nádhernými štítmi a celé prostredie vyzerá ako z rozprávky. Aj keď teda lyžovať nemôžeme a v hoteli zatvorili aj wellness, počasie nám praje a po krátkej prechádzke popri zamrznutom jazere, počas ktorej vidíme a počujeme na konci údolia padať nemalú lavínu, si požičiavame korčule a nejaký čas sa korčuľujeme na ľade spolu s ďalšími ľuďmi. Za bežnej prevádzky je tu aj vonkajší bar, atrakcie pre deti, život. Žiaľ, nabudúce. Hotel je jeden z najkrajších, v akých som kedy bol a kto sem zavíta, posnažte sa zarezervovať si izbu s výhľadom na jazero a hory, neoľutujete. Večer nás čaká bohatá večera (room service), spánok na obrovskej posteli a ráno výhľad pri východe slnka na rozprávkovú krajinu. V lete bude pohľad pravdepodobne ešte krajší.

Z “Lake Louise” pokračujeme ešte na nejaký čas do národného parku Jasper a rovnomenného mestečka. Hlavnou atrakciou počas tohto výletu nie je aktuálne cieľová destinácia, ale presun. Z “Lake Louise” totiž do Jasperu vedie nádherný úsek cesty naprieč kanadskou divočinou, ktorý ponúka fantastické výhľady na okolité kopce a cez zimu ľadovce a ľadopády. Opäť je slnečno a počas jazdy si robíme viacero zastávok. Po príjazde do Jasperu zisťujeme, že aj tu sú opatrenia rovnaké, hotel je prázdny a my tu trávime pár dní prechádzkami po okolitej prírode, či už pri hoteli, alebo ďalej. Spoločnosť nám robia priamo v areáli hotela “elkovia”, čo je niečo ako los, aj keď nie úplne (nepýtajte sa ma na detaily). Vraj ich nemáme skúsiť hladkať, lebo ľudí nemajú v láske a kopú, pričom takto každoročne usmrtia množstvo osôb, ktoré chcú ísť čo najbližšie. Obdivujeme ich teda z diaľky alebo z auta. 

Po návrate do Calgary sa už nechystáme takmer nikam, skúšame ísť ešte do miestneho športového strediska sa sánkovať, avšak zavreté je aj to. Čo už, covid opatrenia nám zrejme nejaký čas budú narúšať plány nielen v Kanade, ale aj po návrate. Posledné dni teda trávime najmä u Nadi a Tomáša, oddychujeme a chystáme sa na návrat domov. Samozrejme nám zrušili náš pôvodný let a v tomto období je nemožné sa dovolať do aeroliniek. Riešime to teda hrubou silou, kupujeme si ďalšie letenky z Calgary do Viedne a v rámci zrušeného letu žiadame o refundáciu, ktorá po nejakom čase aj dorazí. Nakoniec teda všetko v poriadku a z lockdownu v Kanade dorazíme po cca dvoch týždňoch do lockdownu na Slovensku.

Kanada bola určite nádhernou destináciou, treba sa však pripraviť, že tu je všetko ďaleko, čo sa dá samozrejme predpokladať :). Plánujeme sa sem vrátiť, ale najbližšie to bude určite cez leto, aby nám bola menšia zima a videli sme ľadovcové jazerá v plnej kráse a tyrkysových farbách. Na záver si však dovolím drobnú poznámku, za ktorú mi niektorí obyvatelia Kanady asi strelia facku – aj keď je krajina v Kanade nádherná a hory očaria každého milovníka prírody, u mňa osobne určite vyhrávajú Alpy a považujem ich za krajšie a najmä rozmanitejšie. Toto tvrdenie však verifikujem po návšteve Kanady v lete :).